rozhodnutie

Aký máme zmysel života …

Cestou autom mi napadali myšlienky, prečo si komplikujeme život uvažovaním o tom, čo si myslí o nás ten druhý. Častokrát sa hodnotíme sami, na základe hodnotenia okolia. Starý, ale funkčný vzorec, ktorý sme si priniesli z detstva. Pamätáte si, keď nám hovorili, nerev, nerob to, alebo rob ono, lebo čo by o nás povedali druhí?  Ale druhým je to úplne jedno, potrebujú len živnú pôdu preto, aby sa nemuseli zaujímať o svoj život. Ja sa nechcem poskladať do nejakej škatuľky normy, ktoré si stanovil druhý človek. Prečo aj? Nie je to na zamyslenie?

Čo si o sebe myslíme?

Nemalo by byť dôležitejšie to, čo si myslíme o sebe my? Veď o to vlastne ide celý život, byť k sebe úprimný a pravdivý. Pred sebou nemusím hrať žiadnu rolu, ani divadelné predstavenie, za ktoré by nám niekedy dali oskara. V súčasnej dobe sme sa odpojili od seba a k tomu si ešte aj sami zahmlievame realitu . Tí, ktorí pochopili zmysel života, vedia, že museli preto niečo spraviť. A tí druhí majú pocit, , že ono sa to nejako vyrieši. Dostavajú sa na ďalší stupeň až potom….., až potom riešia situáciu a zaujímajú sa o to, prečo im kolabujú vzťahy, sú vyhorení a ich predstavy, ktorými sa zapodievali ešte pred pár rokmi možno pred pár mesiacmi, sú fuč. https://www.cestasvetlom.sk/letny-slnovrat-a-dynamika-zmeny/

 príbeh, ktorý prežili mnohí…

Je o žene v stredných rokoch, ktorá túžila mať všetko a ocitla sa v období, keď nemala nič, všetci od nej bočili. Zažila snáď všetky situácie, ktoré by len málokto zvládol. Vtedy bojovala ako vedela, o prežitie, o deti, o vlastný život. Život sa s ňou pohrával ako rozbúrené more s papierovou loďkou. Ostala sama, plná strachu a najviac z toho jej chýbala mama. Jej vzťah s mamou bol nevyvážený a deštrukčný, plný vedomých zranení a dokazovaní si moci. Ale stále si hovorila, že je to predsa mama, vážila si ju a vzhliadala k nej. Až kým nepochopila, že už je dosť veľká na to, aby z tohto toxického vzťahu odišla. V duchu poďakovala mame, pretože mama svoju rolu zahrala dokonale.

Boj plodí len ďalší boj …

Prestala bojovať o jej priazeň a prišiel čas, keď sa začal vytrácať nepokoj z jej života a ona mala možnosť začať žiť svoj život. Vtedy prišlo uvedomenie. Uvedomenie, že sa dá žiť aj inak ako v tieni svojich slabostí a nedostatkov, ktoré jej boli vždy pri najbolestivejšej príležitosti vyhodené na oči, aby pošliapali jej vnútornú hodnotu. Počas života sa naučila viere.  Áno bola to viera v Boha a viera v seba, v svoju silu, v lásku a v život. Viera, že ak bude uctievať Boha v sebe, bude ju sprevádzať na ceste, ktorú započala. Tá žena našla silu, aby sa vydala na cestu svojho poslania a naplnenia dôvodu vlastného bytia. Vnútro jej našepkávalo, že je čas…

Pokračovanie…

A tak všetky bolestivé skúsenosti použila vo svojom živote ako učebnú látku a začala písať knihu života. Jej malá myšlienka bola tak silná, až našla cestu k svetlu. V tomto momente je z nej  žena, ktorá sa nebojí mať vlastný názor,  zmeniť ho, ak už z neho vyrástla. Zostala flexibilnou a prestala postávať na jednom mieste a sťažovať si na život.  Otvorená životu a prácou na sebe, sa z nej stal iný človek, iná ľudská bytosť, s iným myslením a s iným nastavením životných hodnôt.  Neubližuje, ale ani si nenechá ubližovať. Sloboda je spojená so zodpovednosťou a každá skúsenosť je začiatok niečoho nového, a výzvy v jej živote sú na to, aby si sama uvedomila, či ide tou správnou cestou.

Piliere nášho života…

Pochopila, že sa má v živote opierať o múdrosť svojho tela, o vhľad svojich pocitov, vnímaniu srdcom a veriť  životu. Naučila sa mať pevné piliere, ktoré ju podržia v dobe, keď sa začne niečo v jej živote diať. Vie aj to, že ak ostane na mieste, že začne stagnovať. Prišiel čas, keď sa stala samostatnou a nezávislou. Chápe, že staré vzorce a návyky môže zmeniť a nemusí ich živiť v sebe. 4 piliere sa stali pre ňu jej sebadôvera –prestala pochybovať o tom, či niečo dokáže, zmysel života – robí to, čo ju napĺňa, stabilita – jej dáva pocit bezpečia a láska – sa stala pre ňu hybnou silou pre tvorenie.

Ingrediencie

A ja len dodávam, že život sám nemá žiadny dátum spotreby. Môžeme sa naučiť, že už len malým rozhodnutím niečo zmeniť nám dáva zmysel vystúpiť z toho kolosu. Nejasné ciele nám ukazujú nejasné výsledky. Ona sa naučila, že nikdy nie je neskoro na to, aby  človek urobil zmenu. Pochopila, že STRACH ju limitoval a paralyzoval a naopak RADOSŤ jej otvárala dvere, aj keď začiatok bol pre ňu veľmi neistý. Vystúpením z komfortnej zóny sa jej ingrediencie života začali samé namiešavať a ona len ochutnala, čo dokázala svojimi rozhodnutiami pripraviť. Uvedomila si, že s novými návykmi prichádza aj nový pohľad na život.

S láskou Michaela Mryjam